štvrtok 27. marca 2014

Keď nakuknem do maminej kúpeľne...

Už som to tu prezradila kedysi. Ocitnúť sa aspoň na krátku chvíľku v kúpeľni niekoho iného je ako dostať sa do krajiny zázrakov. Všetko je iné, nové, nepoznané a zaujímavé, všetko vonia akosi krajšie a má to tak trošku príchuť zakázaného ovocia. Predsa v kúpeľni, ktorá nepatrí nám, sa (asi) nepatrí privoniavať k parfémom, otvárať fľaštičky, skúšať krémy, zvedavo zisťovať (alebo rovno testovať) značku mejkapu alebo farbu rúžu, ktorý majiteľka toho čarovného priestoru používa... Nie nie, to sa veru nepatrí. Ale tiež to tak radi (a tajne) robíte?;-) Ak áno, potom vás dnes rada (a - samozrejme - tajne; inak by to nemalo tú správnu tajomnú príchuť:-) zoberiem nakuknúť do kúpeľne mojej mamy, kde pod rúškom tmy (a bodového osvetlenia nad zrkadlom) poskúšame nielen kozmetiku, ale možno aj nejaký ten prstienok či voňavú voňavku. Ale pšššt, hlavne nenápadne.;-)


Poďme všetci dnu a zavrime dvere, nech nás pri tom špehovaní (teda vlastne kozmetickej exkurzii) nikto neruší. Kúpeľňa síce nie je velikánska, ale o to je milšia a prívetivejšia. Steny zdobia jednoduché bledomodré obkladačky, na zemi na podlahe leží malý tkaný koberec a nad umývadlom hrdo visí veľké, veľkoryso osvetlené zrkadlo. No a na opačnej strane zasa na stene visí doma navrhnutá rohová drevená polička na mieru s jednou malou skrinkou, ktorá dokáže ukryť nejeden kozmetický poklad.


A veľa rôznych pokladov má svoje miesto aj na zrkadlovej poličke. Od Vianoc jej kraľuje Regeneračné sérum pre zrelú pleť od Dr. Hauschka a sekunduje mu malý drobček od Tata Harper, ktorý je síce malý, ale chce dokázať veľké veci - vyživiť a posilniť pleť a udržať jej mladistvý vzhľad. A to všetko na počkanie. Toho si asi pri odchode strčím do vrecka... Ale neprezraďte ma.;-)

Ja vám za to prezradím, kto pomaľoval tento vysoký biely hrnček. Bola som to (kedysi dávno) ja.;-) Z hrnčeka (alebo to bola vázička?) sa stal stojan na zubné kefky a musíte mi veriť (veď je to aj zfotodokumentované), že som tam tú "so stojanom dokonale zladenú" kefku presne takto našla. Dielo náhody alebo osudu (alebo dedičnosti?). Po kom to tá moja mama má...;-)


Ja však s určitosťou viem, čo mám po nej ja: lásku k striebru, jedinečným (ručne tepaným) šperkom, prstienkom, bižutérii, šperkovničkám, starým pokladom, novým radostiam, k pekným veciam, ktorými môžeme ozdobiť seba alebo svoj domov... ♥


Kto si chce vyskúšať? Jeden cínový, druhý strieborný. Kamienok z dovolenky, šperkovnica "z kedysi". 


Neviem, či si pamätám dobre, ale mám pocit, že ju mamina kedysi vyhrala v nejakej tombole (how cool!;-), a že už ju za tú dobu, čo ju má, bolo treba aj lepiť a opravovať. Ale ani rozbité veci sa u nás nevyhadzujú, keď majú svoju históriu, príbeh, keď sa na ne viažu spomienky, navštívené miesta alebo výhry:-). Moje spomienky a miesta sa zase viažu k tomuto modrému, ručne vyrábanému náramku, ktorý som mame priviezla jedno leto z Francúzska (a ktorý, ako vidím, vrhá na poličku úžasný tieň:-).

Nie z Francúzska, ale zo Švédska je kozmetika Oriflame z tejto fotky. Môžete tu (v pozadí) nájsť ich diamantovú micelárnu vodu Diamond Cellular, pred ňou stáť koncentrovaný liftingový denný krém Bio Clinic a vpredu ležať pár kapsuliek Royal Velvet...

A keď sa otočíte, na drevenej poličke uvidíte okrem rôznych drobností z rôznych kútov sveta, sviečok, maličkých parfémov, mydielok či spony do vlasov aj ružové duo od Nobilis Tilia - ružový olej a kvetovú vodu (ktorú mám práve požičanú doma;-).

A viete, čo by som si ešte najradšej požičala nabudúce? Túto malú guličku, v ktorej sa skrýva jedna neotrelá, veselá, neobvyklá vôňa. Malý flakónik s parfémom Jimmy Choo je voňavou bodkou na záver. Aj keď na kúpeľnovej poličke stojí rôznych vôní a flakónov viac, myslím, že práve táto stojí za pozornosť. Je síce najmenšia, ale dokáže zaujať. No nie je jediná zaujímavá:

mňa vždy zaujímali a fascinovali tieto mamine hodinky so staroružovým ciferníkom. Pamätám si ich odjakživa a keď som bola malá, predsavzala som si, že raz, keď budem veľká, tiež budem vlastniť také vzácne hodinky, tie "jediné", ktoré budem nosiť a milovať celý život. Nuž, (zatiaľ) sa mi to nevyplnilo, ale to je len dôkaz toho, že niektoré veci sú jedinečné a nenapodobiteľné...♥


piatok 21. marca 2014

Tak ľahko sa nevzdám alebo Kitch Me If You Can

Tak ja vám to rovno poviem. A ukážem. Ako som si "vyrábala" brokátový lak. To vám bolo tak... že - ako som písala minule - po brokátovom laku od Maybelline mi nechty pišťali, ale nevedeli ho nikde zohnať ani za ten svet. Až raz, po potulkách drogériou, zablyšťalo sa zrazu čosi v stojane s kozmetikou Catrice... A okamžite to zaujalo moju pozornosť. Brokát! - pomyslela som si...

Tie maličké flitre sa v tom skle leskli ako nejaký šperk, šperk z ružového zlata. A také niečo ja na svojich nechtoch skrátka chcem a chcem. A tak kupujem: Kitch Me If You Can. Ale také ľahké to nebude. Potrebuje ešte parťáka so zlatým nádychom...

A predstavte si - stál tam! Krásny, trblietavý, polopriehľadný lak v mojej obľúbenej ústricovej farbe, ktorý vytvorí základ môjho vlastného brokátového miláčika (teda, aspoň tak som si to v tej drogérii vysnívala;-). A domov utekala to vyskúšať a otestovať...

A ako to dopadlo? Páči sa mi to!! Ja viem, ja viem, nie je to pravý brokát, ale aspoň trošičku, tro-ši-lin-ku sa mu približuje, hrá do zlata aj do ružova, ligoce sa a trbliece, je to pán elegán... proste zlatíčko. A to ja zlaté laky vôbec nenosím. Ale tá ružová tam! 

Ale nepýtajte sa ma, koľko vrstiev toho ústricového krásavca som musela naniesť (nie že by som vám to nechcela povedať, ale akosi som to po asi tretej vrstve prestala počítať...;-). Ešteže tak dobre schli. Aj keď... mňa by asi ani to neodradilo. A vás?;-)

Len sa naňho pozrite. V každom svetle/tieni iný, raz viac do zlatista, inokedy viac do ružova... Ách, oplatilo sa nevzdať.♥


A aj keď viem, že tie ružové srandičky sa budú horko-ťažko odlakovávať, musím povedať, že títo dvaja fešáci ma veru poriadne zaujali (hlavne takto spoločne). A tie ich skvelé názvy! Napríklad ústricovo-šampanský Oyster&Champagne. Chutné, vskutku.


...a čo to vlastne znamená to "kitch me"...?
;-)

utorok 18. marca 2014

Keď kozmetike nejde odolať

Odolať kozmetike? A nákupom? Aspoň maličkým? Nemožné. Aj keby som mala z obchodu odísť len s vatovými tyčinkami (uvidíte neskôr;-), aj tak odídem s radostným pocitom, že si niečo malinké (príp. milunké) z drogérie odnášam. Diagnóza, ja viem. Ale nebránim sa jej.;-) A teraz vám ukážem a vyložím na stôl (skoro) všetko, čomu som neodolala v poslednom období...


Keď už hovorím o obdobiach, asi máte pocit, že som si pomýlila to ročné. A že namiesto jari očakávam jeseň. Lenže... keď ja som túto líščiu limitku od Alverde objavila v drogérii až teraz! Vo výpredajovom stojane. Na jeseň po nej nebolo ani líščej stopy a zrazu - bola tu! Neváhala som ani sekundu a bola odhodlaná kúpiť všetko, čo mali. Očné tiene, lícenku v tube aj rúž. Rúž! V papierovom obale so zvieratkami! Mala som pocit, že sa mi sníva. A išla do toho s odhodlaním, že nech má ten rúž akúkoľvek farbu (hnedú, tehlovú, nude, zelenú, modrú, šmolkovú, hocijakú), proste ho kúpim. Kvôli obalu. A doma si do neho prehodím nejaký svoj (hodiaci sa mi) lipstick. Ale keď som do rúžu nakukla, ou jé! Našla som nádherný slivkový odtieň. Toľké šťastie!;-)


Môže toto nechať niekoho chladným? Mňa veru nie... Očné tiene vo fialovej farbe, ktorú asi pravdepodobne určite sem-tam použijem na líčka, lebo - verte či nie - taký odtieň lícenky (fialový a matný a bez trblietok) zháňam už dlhočizne dlho. Áách... ♥


Na to sa musela prísť pozrieť aj veverička (či čo to je). Lebo vraj: toľko jásotu nad trochou kozmetiky? Uvidela, pochopila.

A ja som pochopila, že už asi nikdy nikde nezoženiem brokátové laky od Maybelline (kto by o nich vedel, prosím, nech poradí zúfalej blogerke), a tak, keď som videla tento efektový topcoat od Catrice s názvom Kitch me if you can, bola to malá ligotavá zlatoružová náplasť na moju smutnú, po brokátovom laku č. 220 túžiacu dušu.;-) Asi si ešte prikúpim nejaký zlato-zlatý lak, naň dám vrstvu (dve, tri) tohto od Catrice a výsledok (snáď) bude uspokojivý a približujúci sa... Budem dúfať.:-) A dám vám vedieť.

Zatiaľ skúšam (ako ste mohli vidieť už na FB) kombinácie všeho druhu. Fakt krásna je napríklad tá s Lolou (malíček) :-).

Neodolala som ani pár veciam od Oriflame. Master Curl Mascare so zahnutým kartáčikom, indigovému laku na nechty Indigo glow (keď je niečo indigo, musím to mať) a hlavne ich novým matným krémovým očným tieňom Matte Velvet v peknom, perfektne využitelnom, príjemne neutrálnom hnedom odtieni Nude Mud, ktorý na očiach drží a drží... (aj bez báze). Pa-rá-da! :-)

A sme pri tých vatových tyčinkách.;-) A balzáme na pery pre princezné. Ok, táto fotka asi nepotrebuje komentár;-), poďme ďalej.

Ďalej tu totiž máme tretieho člena rodiny Bdellium Tools (lebo tomu žltému dizajnu sa naozaj odolať nedá). A tak som zbierku rozšírila aj o ich Pencil Brush. A ozaj - tie svetlohnedé tiene od Alverde by mohli byť dobré aj ako kontúrovací púder alebo svetlý bronzer, čo poviete? Len mi je ľúto, že raz po tom vtáčikovi na vetvičke nebude ani stopy... Drsný život kozmetiky/-cký... ;-)

Napríklad také oriešky. Koľko ich musia vylisovať, aby som si mohla kúpiť fľašku makadamiového oleja. Mňam, ten je!

A keď hovorím mňam, musím spomenúť niečo kávové. Napríklad dve nové, superpigmentované ceruzky na oči od Milani v krásnych kávových odtieňoch Café Au Lait a Espresso Line. Koho napadlo spojiť kozmetiku s kávou, musel ma snáď poznať.

A čo vy? Dali by ste si? :-)

streda 5. marca 2014

Pusinky

Bol to najskôr iba pracovný názov. Pusinky. Lenže ako inak toto nazvať? Poraďte... Ešte by bolo pár možností, napríklad pusinková závislosť, šialeneveľapusiniek alebo to myslí s tými pusinkami vážne?? No ja neviem, asi myslí... ale ešte si aj myslí(m), že za to všetko môže Lisa Eldridge, ktorá má doma v tvare červených pier tuším ešte aj telefónny aparát. Úžasné! Z takého telefónu sa ale musí volať! Ten motív je proste k zulíbání!♥ A moja pusinková zbierka sa k zulíbání krásne rozrastá... :-)

Najviac vybozkávaný z celej tej zbierky je ale rozhodne tento nový svetrík z F&F. Béžový s korálovými, ružovými a červenými pusinkami a malými ružovými gombíčkami. Nešlo sa doňho nezamilovať. Dala som mu pusu a bol môj. Tieto "letné svetríky" by ste v mojom šatníku hľadali márne. Mám dokopy asi tak... dva. Jeden tento a jeden s motívom farebných zajačikov. Hm, ktovie, či to o človeku niečo vypovedá... dúfam, že (iba) hravú povahu.;-) Ále čo, v lete sa s hravým oblečením pohrám rada.:-)

Spomínal niekto leto? Dúfam, že áno, lebo tento môj nový náhrdelník po lete vyslovene volá. Špúli pery a pekné počasie privoláva. No a zdá sa mi, že mu to zatiaľ celkom ide... :-) (a nebojte, nenosím to všetko naraz a nechodím po svete celá opusinkovaná;-). Všetkého s mierou, pusinky na krku budú najkrajšie k obyčajnému bielemu tielku. Juj, už sa teším! Cmuk!;-)

Alebo ten cmuk patril tomuto prstienku? Už sa tu raz v jednom článku o jarnom bozku na líčko predvádzal, ale ani tu - ako iste uznáte - nesmel chýbať. Stále platí, že je to (drzý) miláčik, a že najkrajší je na malíčku (aj keď on sám zas taký maličký nie je...).

Ha! A potom, že to nenosím všetko naraz. Som sa pekne prezradila... ale vám to prezdradiť môžem. Občas (asi) neodolám.

Ale ešte aj pusinkové náušničky? No tak ale to už je hádam moc. Buď on alebo oni. Asi skôr on. Prstienok. A k náušničkám si vymyslím nejaký iný outfit. Alebo opačne? Malinké červené pery k svetríku a prsteň radšej k niečomu inému? A čo náhrdelník?

Ach jaj, ale je to ťažké s tými bozkami! Ale jedno je isté: že na perách nesmie chýbať pekný rúž, nech už je outfit akýkoľvek. :-)

Bozkávam!

Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...